Autor
Opracowanie (indika 2026):
(tłumaczenie, analiza gramatyczna i syntaktyczna, objaśnienia)
Andrzej Babkiewicz
भागवतपुराणम्
Bhāgavata-purāṇam
Purana Bhagawata
Księga 2 (dvitīya-skandhaḥ)
Rozmowa o emanacji (sṛṣṭi-viṣaya-saṃvādaḥ)
Rozdział 2.5 (pañcamo ‘dhyāyaḥ)
Jajo brahmana (brahmāṇḍotpattiḥ)
Streszczenie rozdziału:
1-7
nārada uvāca
deva-deva namas te ’stu
bhūta-bhāvana pūrva-ja |
tad vijānīhi yaj jñānam
ātma-tattva-nidarśanam ||2.5.1||
yad-rūpaṃ yad-adhiṣṭhānaṃ
yataḥ sṛṣṭam idaṃ prabho |
yat-saṃsthaṃ yat-paraṃ yac ca
tat tattvaṃ vada tattvataḥ ||2.5.2||
sarvaṃ hy etad bhavān veda
bhūta-bhavya-bhavat-prabhuḥ |
karāmalaka-vad viśvaṃ
vijñānāvasitaṃ tava ||2.5.3||
yad-vijñāno yad-ādhāro
yat-paras tvaṃ yad-ātmakaḥ |
ekaḥ sṛjasi bhūtāni
bhūtair evātma-māyayā ||2.5.4||
ātman bhāvayase tāni
na parābhāvayan svayam |
ātma-śaktim avaṣṭabhya
ūrṇa-nābhir ivāklamaḥ ||2.5.5||
nāhaṃ veda paraṃ hy asmin
nāparaṃ na samaṃ vibho |
nāma-rūpa-guṇair bhāvyaṃ
sad asat kiñcid anyataḥ ||2.5.6||
sa bhavān acarad ghoraṃ
yat tapaḥ susamāhitaḥ |
tena khedayase nas tvaṃ
parāśaṅkāṃ ca yacchasi ||2.5.7||
etan me pṛcchataḥ sarvaṃ
sarva-jña sakaleśvara |
vijānīhi yathaivedam
ahaṃ budhye ’nuśāsitaḥ ||2.5.8||
brahmovāca
samyak kāruṇikasyedaṃ
vatsa te vicikitsitam |
yad ahaṃ coditaḥ saumya
bhagavad-vīrya-darśane ||2.5.9||
nānṛtaṃ tava tac cāpi
yathā māṃ prabravīṣi bhoḥ |
avijñāya paraṃ matta
etāvattvaṃ yato hi me ||2.5.10||
yena sva-rociṣā viśvaṃ
rocitaṃ rocayāmy aham |
yathārko 'gnir yathā somo
yatharkṣa-graha-tārakāḥ ||2.5.11||
tasmai namo bhagavate
vāsudevāya dhīmahi |
yan-māyayā durjayayā māṃ
vadanti jagad-gurum ||2.5.12||
vilajjamānayā yasya
sthātum īkṣā-pathe 'muyā |
vimohitā vikatthante
mamāham iti durdhiyaḥ ||2.5.13||
dravyaṃ karma ca kālaś ca
svabhāvo jīva eva ca |
vāsudevāt paro brahman
na cānyo 'rtho ’sti tattvataḥ ||2.5.14||
nārāyaṇa-parā vedā
devā nārāyaṇāṅga-jāḥ |
nārāyaṇa-parā lokā
nārāyaṇa-parā makhāḥ ||2.5.15||
nārāyaṇa-paro yogo
nārāyaṇa-paraṃ tapaḥ |
nārāyaṇa-paraṃ jñānaṃ
nārāyaṇa-parā gatiḥ ||2.5.16||
tasyāpi draṣṭur īśasya
kūṭa-sthasyākhilātmanaḥ |
sṛjyaṃ sṛjāmi sṛṣṭo 'ham
īkṣayaivābhicoditaḥ ||2.5.17||
sattvaṃ rajas tama iti
nirguṇasya guṇās trayaḥ |
sthiti-sarga-nirodheṣu
gṛhītā māyayā vibhoḥ ||2.5.18||
kārya-kāraṇa-kartṛtve
dravya-jñāna-kriyāśrayāḥ |
badhnanti nityadā muktaṃ
māyinaṃ puruṣaṃ guṇāḥ ||2.5.19||
sa eṣa bhagavāṃl liṅgais
tribhir etair adhokṣajaḥ |
svalakṣita-gatir brahman
sarveṣāṃ mama ceśvaraḥ ||2.5.20||
kālaṃ karma svabhāvaṃ ca
māyeśo māyayā svayā |
ātman yadṛcchayā prāptaṃ
vibubhūṣur upādade ||2.5.21||
kālād guṇa-vyatikaraḥ
pariṇāmaḥ svabhāvataḥ |
karmaṇo janma mahataḥ
puruṣādhiṣṭhitād abhūt ||2.5.22||
mahatas tu vikurvāṇād
rajaḥ-sattvopabṛṃhitāt |
tamaḥ-pradhānas tv abhavad
dravya-jñāna-kriyātmakaḥ ||2.5.23||
so 'haṅkāra iti prokto
vikurvan samabhūt tridhā |
vaikārikas taijasaś ca
tāmasaś ceti yad-bhidā |
dravya-śaktiḥ kriyā-śaktir
jñāna-śaktir iti prabho ||2.5.24||
tāmasād api bhūtāder
vikurvāṇād abhūn nabhaḥ |
tasya mātrā guṇaḥ śabdo
liṅgaṃ yad draṣṭṛ-dṛśyayoḥ ||2.5.25||
nabhaso 'tha vikurvāṇād
abhūt sparśa-guṇo 'nilaḥ |
parānvayāc chabda-vāṃś ca
prāṇa ojaḥ saho balam ||2.5.26||
vāyor api vikurvāṇāt
kāla-karma-svabhāvataḥ |
udapadyata tejo vai
rūpa-vat sparśa-śabda-vat ||2.5.27||
tejasas tu vikurvāṇād
āsīd ambho rasātmakam |
rūpa-vat sparśa-vac cāmbho
ghoṣavac ca parānvayāt ||2.5.28||
viśeṣas tu vikurvāṇād
ambhaso gandhavān abhūt |
parānvayād rasa-sparśa-
śabda-rūpa-guṇānvitaḥ ||2.5.29||
vaikārikān mano jajñe
devā vaikārikā daśa |
dig-vātārka-praceto’śvi-
vahnīndropendra-mitra-kāḥ ||2.5.30||
taijasāt tu vikurvāṇād
indriyāṇi daśābhavan |
jñāna-śaktiḥ kriyā-śaktir
buddhiḥ prāṇaś ca taijasau |
śrotraṃ tvag-ghrāṇa-dṛg-jihvā-
vāg-dor-meḍhrāṅghri-pāyavaḥ ||2.5.31||
yadaite ’saṅgatā bhāvā
bhūtendriya-mano-guṇāḥ |
yad-āyatana-nirmāṇe
na śekur brahma-vittama ||2.5.32||
tadā saṃhatya cānyonyaṃ
bhagavac-chakti-coditāḥ |
sad-asattvam upādāya
cobhayaṃ sasṛjur hy adaḥ ||2.5.33||
varṣa-pūga-sahasrānte
tad aṇḍam udake śayam |
kāla-karma-svabhāva-stho
jīvo ‘jīvam ajīvayat ||2.5.34||
sa eva puruṣas tasmād
aṇḍaṃ nirbhidya nirgataḥ |
sahasrorv-aṅghri-bāhv-akṣaḥ
sahasrānana-śīrṣa-vān ||2.5.35||
yasyehāvayavair lokān
kalpayanti manīṣiṇaḥ |
kaṭy-ādibhir adhaḥ sapta
saptordhvaṃ jaghanādibhiḥ ||2.5.36||
puruṣasya mukhaṃ brahma
kṣatram etasya bāhavaḥ |
ūrvor vaiśyo bhagavataḥ
padbhyāṃ śūdro vyajāyata ||2.5.37||
bhūr-lokaḥ kalpitaḥ padbhyāṃ
bhuvar-loko 'sya nābhitaḥ |
hṛdā svar-loka urasā
mahar-loko mahātmanaḥ ||2.5.38||
grīvāyāṃ janaloko 'sya
tapo-lokaḥ stana-dvayāt |
mūrdhabhiḥ satya-lokas tu
brahma-lokaḥ sanātanaḥ ||2.5.39||
tat-kaṭyāṃ cātalaṃ kḷptam
ūrubhyāṃ vitalaṃ vibhoḥ |
jānubhyāṃ sutalaṃ śuddhaṃ
jaṅghābhyāṃ tu talātalam ||2.5.40||
mahātalaṃ tu gulphābhyāṃ
prapadābhyāṃ rasātalam |
pātālaṃ pāda-talata
iti loka-mayaḥ pumān ||2.5.41||
bhūr-lokaḥ kalpitaḥ padbhyāṃ
bhuvar-loko 'sya nābhitaḥ |
svar-lokaḥ kalpito mūrdhnā
iti vā loka-kalpanā ||2.5.42||
iti śrīmad-bhāgavate mahā-purāṇe
brahma-sūtra-bhāṣye
pārama-haṃsyāṃ saṃhitāyāṃ
vaiyāsikyāṃ
dvitīya-skandhe sṛṣṭi-viṣaya-saṃvāde
brahmāṇḍotpattir nāma
pañcamo ‘dhyāyaḥ ||2.5||
Oto w chwalebnej wielkiej puranie Bhagawata,
w komentarzu do Sutr wedanty,
w piśmie najlepszych z ascetów,
w utworze syna Wjasy,
w drugiej księdze, w Rozmowie o emanacji,
rozdział piąty zatytułowany
„Jajo brahmana”.
