Autor

Opracowanie (indika 2026):
(tłumaczenie, analiza gramatyczna i syntaktyczna, objaśnienia)

Andrzej Babkiewicz

भागवतपुराणम्

Bhāgavata-purāṇam

Purana Bhagawata 

Księga 2 (dvitīya-skandhaḥ)

Rozmowa o emanacji (sṛṣṭi-viṣaya-saṃvādaḥ)

Rozdział 2.4 (caturtho ‘dhyāyaḥ)

Pytania o stworzenie świata (sṛṣṭi-viṣaya-praśnaḥ)

Streszczenie rozdziału:

1-7

sūta uvāca

vaiyāsaker iti vacas
tattva-niścayam ātmanaḥ
|
upadhārya
matiṃ kṛṣṇe
auttareyaḥ satīṃ vyadhāt
||2.4.1||

ātma-jāyā-sutāgāra-
paśu-draviṇa-bandhuṣu
|
rājye cāvikale
nityaṃ
virūḍhāṃ mamatāṃ jahau
||2.4.2||

papraccha cemam evārthaṃ
yan māṃ pṛcchatha sattamāḥ
|
kṛṣṇānubhāva-śravaṇe
śraddadhāno mahāmanāḥ
||2.4.3||

saṃsthāṃ vijñāya sannyasya
karma traivargikaṃ ca yat
|
vāsudeve bhagavati
ātma-bhāvaṃ dṛḍhaṃ gataḥ ||2.4.4||

rājovāca

samīcīnaṃ vaco brahman
sarva-jñasya tavānagha
|
tamo viśīryate mahyaṃ
hareḥ kathayataḥ kathām
||2.4.5||

bhūya eva vivitsāmi
bhagavān ātma-māyayā
|
yath
edaṃ sṛjate viśvaṃ
durvibhāvyam adhīśvaraiḥ
||2.4.6||

yathā gopāyati vibhur
yathā saṃyacchate punaḥ
|
yāṃ yāṃ śaktim upāśritya
puru-śaktiḥ paraḥ pumān
|
ātmānaṃ krīḍayan krīḍan
karoti vikaroti ca
||2.4.7||

nūnaṃ bhagavato brahman
harer adbhuta-karmaṇaḥ
|
durvibhāvyam ivābhāti
kavibhiś cāpi ceṣṭitam
||2.4.8||

yathā guṇāṃs tu prakṛter
yugapat kramaśo 'pi vā
|
bibharti bhūriśas tv ekaḥ
kurvan
karmāṇi janmabhiḥ ||2.4.9||

vicikitsitam etan me
bravītu bhagavān yathā
|
śābde brahmaṇi niṣṇātaḥ
parasmiṃś ca bhavān khalu
||2.4.10||

sūta uvāca

ity upāmantrito rājñā
guṇānukathane hareḥ
|
hṛṣīkeśam anusmṛtya
prativaktuṃ pracakrame
||2.4.11||

śrī-śuka uvāca
namaḥ parasmai puruṣāya bhūyase
sad-udbhava-sthāna-nirodha-līlayā
|
gṛhīta-śakti-tritayāya dehinām
antar-bhavāyānupalakṣya-vartmane ||2.4.12||

bhūyo namaḥ sad-vṛjina-cchide 'satām
asambhavāyākhila-sattva-mūrtaye
|
puṃsāṃ punaḥ pāramahaṃsya āśrame
vyavasthitānām anumṛgya-dāśuṣe ||2.4.13||

namo namas te ’stv ṛṣabhāya sātvatāṃ
vidūra-kāṣṭhāya muhuḥ kuyoginām
|
nirasta-sāmyātiśayena rādhasā
svadhāmani brahmaṇi raṃsyate namaḥ ||2.4.14||

yat-kīrtanaṃ yat-smaraṇaṃ yad-īkṣaṇaṃ
yad-vandanaṃ yac-chravaṇaṃ yad-arhaṇam
|
lokasya sadyo vidhunoti
kalmaṣaṃ
tasmai subhadra-śravase namo namaḥ ||2.4.15||

vicakṣaṇā yac-caraṇopasādanāt
saṅgaṃ vyudasyobhayato 'ntar-ātmanaḥ
|
vindanti hi
brahma-gatiṃ gata-klamās
tasmai subhadra-śravase namo namaḥ ||2.4.16||

tapasvino dāna-parā yaśasvino
manasvino mantra-vidaḥ sumaṅgalāḥ
|
kṣemaṃ na vindanti vinā yad-arpaṇaṃ
tasmai subhadra-śravase namo namaḥ ||2.4.17||

kirāta-hūṇāndhra-pulinda-pulkaśā
ābhīra-śumbhā yavanāḥ khasādayaḥ
|
ye 'nye ca pāpā yad-apāśrayāśrayāḥ
śudhyanti tasmai prabhaviṣṇave namaḥ ||2.4.18||

sa eṣa ātmātma-vatām adhīśvaras
trayī-mayo dharma-mayas tapo-mayaḥ
|
gata-vyalīkair aja-śaṅkarādibhir
vitarkya-liṅgo bhagavān prasīdatām ||2.4.19||

śriyaḥ patir yajña-patiḥ prajā-patir
dhiyāṃ patir loka-patir dharā-patiḥ
|
patir gatiś cāndhaka-vṛṣṇi-sātvatāṃ
prasīdatāṃ me bhagavān satāṃ patiḥ ||2.4.20||

yad-aṅghry-abhidhyāna-samādhi-dhautayā
dhiyānupaśyanti hi tattvam ātmanaḥ
|
vadanti c
aitat kavayo yathā rucaṃ
sa me mukundo bhagavān prasīdatām ||2.4.21||

pracoditā yena purā sarasvatī
vitanvatājasya satīṃ smṛtiṃ hṛdi
|
sva-lakṣaṇā prādurabhūt kilāsyataḥ
sa me ṛṣīṇām ṛṣabhaḥ prasīdatām ||2.4.22||

bhūtair mahadbhir ya imāḥ puro vibhur
nirmāya śete yad amūṣu pūruṣaḥ
|
bhuṅkte
guṇān ṣoḍaśa ṣoḍaśātmakaḥ
so laṅkṛṣīṣṭa akhila-vit vacāṃsi me ||2.4.23||

namas tasmai bhagavate
vāsudevāya vedhase
|
papur
jñāna-mayaṃ saumyā
yan-mukhāmburuhāsavam
||2.4.24||

etad evātma-bhū rājan
nāradāya vipṛcchate
|
veda-garbhobhyadhāt
sākṣād
yad āha harir ātmanaḥ ||2.4.25||

iti śrīmad-bhāgavate mahā-purāṇe
brahma-sūtra-bhāṣye
pārama-haṃsyāṃ saṃhitāyāṃ
vaiyāsikyāṃ
dvitīya-skandhe
sṛṣṭi-viṣaya-saṃvāde
sṛṣṭi-viṣaya-praśno nāma
caturtho ‘dhyāyaḥ
||2.4||

Oto w chwalebnej wielkiej puranie Bhagawata,
w komentarzu do Sutr wedanty,
w piśmie najlepszych z ascetów,
w utworze syna Wjasy,
w drugiej księdze, w Rozmowie o emanacji,
rozdział czwarty zatytułowany
„Pytania o stworzenie świata”.